Vždy sa veľmi poteším, keď si niekto z mojich bývalých žiakov buduje úspešnú kariéru počas štúdia na strednej škole. Jednou z takýchto nadaných žiakov je aj Karin Delinčáková, študentka 3. ročníka SOŠ informačných technológií v Banskej Bystrici. Viete, čo je jej koníčkom? Karin je úspešná textárka piesní. Píše ich od 13 rokov a zatiaľ ich má 26. Získala aj niekoľko ocenení.
Napadlo ma, že by som jej talent využila na hodine literatúry v 7. a 8. ročníku. Karin návrh prijala s nadšením, aj keď pocity na obidvoch stranách boli zmiešané. A ako to dopadlo? Žiakom sa jej zaujímavé rozprávanie veľmi zapáčilo. Aj oni si vyskúšali tvorbu básničiek na obrázok, ktorý si vybrali.
Kajke prajeme veľa tvorivých nápadov pri tvorbe nových textov a splnenie jej nových predsavzatí.
A čo nám prezradila?
- napísaných mám 26 pesničiek
- moje pesničky čítali a pozitívne hodnotili manažér speváčky Kristíny, otec (zároveň manažér) Martina Haricha, ako aj samotný Maťo, Juraj Hnilica
- zúčastnila som sa celoslovenskej súťaže Tóny slova, ktorú organizovala Galéria Jána Kulicha vo Zvolenskej Slatine
- do budúcna plánujem pesničky určite aj nahrať
Z návštevy žiakov siedmeho a ôsmeho ročníka ZŠ SNP v Sučanoch som bola milo prekvapená. Vôbec som nevedela ako budú žiaci reagovať, či sa budú zapájať, pýtať sa a komunikovať so mnou, alebo len ticho sedieť. Oni však po pár minútach zábrany odhodili bokom a boli úplne zlatí, spolupracovali na jednotku, ktorú pár žiakov za aktivitu aj dostalo. Potešili ma, cítila som sa pri nich veľmi príjemne. Porozprávali sme sa aj vážne, aj s humorom. Ja dúfam, že to nezobrali len z toho hľadiska, že mali voľnú hodinu, ale že si z toho aj niečo odniesli, že im to skutočne niečo dalo. Budem rada, keď ich prídem o rok pozrieť a povedia mi, že sami niečo vytvorili. Milo ma potešili najmä žiaci 7. A triedy, ktorých dokonca napadla myšlienka malej autogramiády na žiacke knižky či do zošitov, aj keď nie som (zatiaľ) žiadna slávna textárka. J Dúfam, že niekedy v budúcnosti sa budú tým podpisom môcť aj pochváliť. Pani učiteľke Hanákovej ďakujem za pozvanie a nový zážitok. Ak bude záujem, určite sa rada vrátim medzi žiakov aj budúci rok. Na záver tu je pár myšlienok žiakov...
„Nech sa stalo, čo sa stalo, čas ide ďalej. Nezastavujte sa zbytočne nad minulosťou.“
A keď vám poviem, že sa bojím kvietkov, uveríte mi? „Áno, keď máš na ne alergiu.“
„Frázu milujem ťa ľudia používajú často a preto je tomu dosť ťažké uveriť. Dôverujem ti je možno pre niekoho významnejšie, má to väčšiu hodnotu. Nie každému, koho milujeme dokážeme dôverovať.“
„V minulosti, prítomnosti aj budúcnosti je niečo dobré, len to musíme nájsť.“
„Keď má človek toho veľa a už nevie čo má robiť, pozrie sa von oknom a roztvorí svoje oči. Zapozerá sa do diaľky a povie si, že život je veľmi ťažký. Potom sa zamyslí, v diaľke uvidí blízkych a už vie, že život nie je otáznik, ale život plný veci úžasných. Predstaví si život medzi blízkymi a prežije ho s nimi. Pretože s nimi je život pozitívny.“
„Dobro a zlo, to je otázka? Kto z nich vyhrá? Pýtam sa. Záujem o to mám veľký, stoja mi z toho všetky chlpy.“
ĎAKUJEM všetkým, ktorý mi tak krásne spríjemnili deň. Nezabúdajte na úprimný úsmev! FOTO