5. 6. 2024 sme sa v skorých ranných hodinách vybrali na cestu do Piešťan.
Naším cieľom bolo navštíviť bývalú elektráreň, kde dnes sídli múzeum, ktoré je zamerané na interaktívne projekty výučby detí a zároveň slúži ako multifunkčná budova, kde sa konajú rôzne spoločenské podujatia a koncerty.
Elektrárňa, ako ju poznajú miestni obyvatelia, bola blízko stanice. Po príchode sme sa rozdelili na dve skupiny. Jedna išla riešiť šifry a kódy do špeciálnej miestnosti so zeleným plátnom a druhá sa venovala zmyslom a prostriedkom, ako ich zachytáva fyzika.
Keďže sme celkom dlho sedeli – vo vlaku a v múzeu, prechádzka kúpeľným mestom smerom k Sĺňave nám padla vhod.
Na krátku prestávku sme zastavili občerstviť v miestnom OC.
Počasie nám vyšlo a o chvíľu sme už sedeli na lodi a obdivovali Piešťany z lode.
Cestou späť sme sa odfotili ešte pri známej soche barlolámača. Pri priečelí Kolonádového mosta stojí už takmer deväťdesiat rokov, no len málokto z ľudí, ktorí okolo neho prechádzajú, vie, že socha je vlastne geniálny marketingový produkt, a to z roku 1894! A hoci sa hovorí, že za všetkým treba hľadať ženu, v Piešťanoch platí, že za všetkým treba hľadať Ľudovíta Wintera. Jeho otec Alexander si od grófa Františka Erdödyho prenajal piešťanské kúpele a do ich vedenia zapojil syna Ľudovíta, ktorý mal vtedy len dvadsať rokov. Ukázalo sa, že pre Piešťany bol tento krok ohromným šťastím. Ľudovít Winter pozdvihol obec na mesto s vyasfaltovanými chodníkmi a cestami, vodovodom, kanalizáciou, novými budovami či reguláciou Váhu a zaslúžil sa aj o vybudovanie kúpeľov, ktoré vďaka nemu prvýkrát poznali svetovú slávu. Mnohé z toho by sa nebolo podarilo, keby nemal Ľudovít Winter veľký obchodný talent a nápady, s ktorými bol vždy niekoľko krokov pred ostatnými. Takýmto nápadom bol aj Lámač bariel.
A opäť nás čakala cesta domov. Hoci sme počas dňa 5-krát prestupovali, môžeme povedať, že sa nám výlet vydaril a všetci sme sa šťastlivo dostali domov.
Júlia Janíková