Tento rok sa naša škola opätovne zapojí do zbierky "Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok". Krabice naplnené podľa pokynov na plagáte prineste pani učiteľke Stehlíkovej do 28. 11. 2024.

11. 11. 1918 o 11. hodine a 11. minúte stíchli salvy, ktoré definitívne rozhodli o konci 1. svetovej vojny. Od polovice 20. storočia sa v tento deň po celom svete organizujú pietne spomienky, počas ktorých sa spomína na vojakov, ktorí položili svoje životy za našu slobodu v 1., ale aj v 2. svetovej vojne. Na bundy sa pripínajú červené maky ako symbol utrpenia vojakov. Svoju úctu sme prišli vyjadriť aj my – deviataci – zúčastnili sme sa pietneho aktu pri Pamätníku SNP v obci.

Sedem dní bez vojny. Presne takto znie názov rekreačného tábora pre deti, ktoré prišli kvôli vojne o otcov. Počas októbra bola vyhlásená zbierka, v rámci ktorej sa predávali pohľadnice autorky Jany Čavojskej, ktorá niekoľkokrát navštívila Ukrajinu a všemožne sa jej snaží pomôcť. Naši deviataci predávali pohľadnice nielen v škole, ale aj na viacerých miestach v obci. Podarilo sa im vyzbierať krásnych 308€, ktoré sme v sobotu 9. 11. 2024 odovzdali priamo spomínanej fotografke. Všetci zainteresovaní boli našej škole veľmi povďační, vyzbierané peniaze poputujú priamo konkrétnym deťom na zabezpečenie tábora, kde aspoň na týždeň odídu z ohrozovaného územia a zabudnú na strasti vojny.

Naša trieda – 9. B absolvovala exkurziu v Spojenej škole v Martine v rámci technickej výchovy. Získali sme nové skúsenosti. Po úvodnom oboznámení sa so zameraním tejto školy sme sa rozdelili na polovicu, pričom sme si vyskúšali spájanie elektrických obvodov a ďalšou výzvou bolo navŕtanie vnútorného závitu, kde sme sa zoznámili s potrebným náradím. Tento zážitok nám ukázal dôležitosť technických zručností a niektorým otvoril nové možnosti pre budúce štúdium.

Kristína Anna Buzinkayová, 9. B

V tomto školskom roku sme opäť odštartovali výlety po celom Slovensku prostredníctvom krúžku Spoznaj Slovensko. Prvýkrát sme začali objavovať jeho zákutia počas jesenných prázdnin. Využili sme nádherné počasie babieho leta, hoci v skorých ranných hodinách sme veru okrem hmly nič nevideli. Po príchode vlakom do Trnavy nás však privítalo historické mesto, ktoré v slnečnom počasí odhalilo svoje krásy. Najskôr sme si prešli najväčšie dominanty mesta spolu so sprievodkyňou, ktorá nám porozprávala zaujímavosti o minulosti mesta, videli sme jednu z troch kostníc, ktoré tu boli, ale vošli sme aj do väzenia, ktoré bolo, netradične, vo veži na poschodí a nie v podzemí. Na najvyššiu - Mestskú vežu - sme potom vystúpili aj spoločne a pokochali sa úžasnými výhľadmi na okolie. Hoci sa nám mesto veľmi páčilo, predsa len tu chýbalo niečo, na čo sme doma zvyknutí a tu by sme to márne hľadali - kopce. Najvyšší bol totiž na konci námestia, kde stál kostol. Jeden z mnohých, keďže Trnava má prezývku "Malý Rím". A tak, plní dojmov, sme sa vo večerných hodinách vrátili k nám, do Turčianskej záhradky, aby sme mohli aj doma vyrozprávať, čo všetko sme zažili.

Petra Palubjaková