Býva tradíciou, že v noci z 30. apríla na 1. mája postavia máj mládenci dievčaťu, ktorí sa im páči a o ktoré majú vážny záujem.
Nebolo tomu však vždy tak, že sa sa mladé ozdobené stromčeky vztyčovali na drevenom kmeni iba v predvečer 1. mája. Podľa etnológov sa máje na našom území stavali hneď počas niekoľkých dátumov. Okrem 1. mája, aj na Turíce a na Jána, kedy sa pálili aj jánske vatry.
Máj je pôvodne mladý stromček, najčastejšie smrekový, jedľový alebo brezový, ktorý mal symbolický význam a bol výrazom prírodného mýtu v boji zimy s jarou, smrti so životom; symbol na jar sa obnovujúcej prírody. Takmer u všetkých národov bolo zvykom nosiť máje na začiatku jari alebo leta v slávnostnom sprievode po dedine za spevu starodávnych obradných piesní ospevujúcich tvorivú silu prírody a pri tanci prejavujúcom radosť z víťazstva jari na zimou. Často sa máje rozlične ozdobovali, najmä pestrými stužkami, farebnými papiermi a podobne; miestami sa tiež obliekali do ženských šiat alebo sa na ne vešali malé bábky.
Spočiatku sa stavali pred domami bohatých mešťanov, neskôr sa tradícia rozvinula o stavanie stromčekov pred domom obdivovaného dievčaťa. V 15. storočí bolo postavenie mája znakom vážneho záujmu o dievča.
Aj my sme sa rozhodli pokračovať v tejto tradícii a postavili sme si máj nielen pre dievčatá našej školy, ale pre nás všetkých. Keďže by sme to sami nezvládli, opäť našim deviatakom pomohli šikovní a ochotní členovia hasičského zboru z našej obce. Pripravenými stužkami sme ozdobili nielen korunu, ale v zápale zdobenia aj kmeň stromu.
Siedmaci, ôsmaci a deviataci si pripravili krátku ukážku tanca, ktorý sme chceli naučiť aj našich najmenších. Žiaľ, zlyhala technika a nebolo dobre počuť hudbu, ktorá nám hrala do tanca. A mnohí z tanečníkov boli viac smelí na hodine ako na verejnosti, a tak naša snaha nebola korunovaná úspechom, aký by sme si priali.
Ale nevadí, o rok budeme pripravení , „ vychytali sme všetky muchy“ , a tak pred školou vyrastie nový máj pre nás všetkých.