V skorých ranných hodinách, keď mnohí ešte sladko spali, my- šiestaci už ráno pred 4.hodinou sme netrpezlivo čakali na príchod autobusu, ktorý nás mal zaviesť do Bratislavy na natáčanie relácie Daj si čas.
Cesta nám ubiehala pomerne rýchlo. Nikomu nebolo zle, niekto stihol dospať a poniektorí ani oko nezažmúrili a ústa nezavreli.
Do centra nášho hlavného mesta sme prišli s predstihom, nakoľko sme nevedeli, aká bude dopravná situácia a nechceli sme zmeškať. Pred vrátnicou nám ujo vrátnik povedal, že musíme počkať, kým si nás nepríde vyzdvihnúť niekto zodpovedný. Tak sme sa tam rozložili, posadali sme si na múrik, vlastne ho obstáli, lebo pani učiteľky nám povedali, že prechladneme. Naraňajkovali sme sa „ na stojáka“ a čakali sme ďalej. Keďže bol ujo vrátnik akýsi nesvoj, že mu tam zničíme vrátnicu a my sme pôsobili ako tlupa bezdomovcov, pani učiteľky sa išli s nami prejsť k neďalekej ZOO. Urobili sme si spoločné fotografiu pred tyrannosaurom rexom s našimi vlastnoručne vyrobenými plagátmi a pobrali sme sa späť k vrátnici. Niekto zodpovedný práve prišiel a doviedol nás do štúdia.
Tam si naša štvorica súťažiacich obliekla modré tričká. Keďže modrá je dobrá, pomysleli sme si, že je to dobré znamenie. Lujza Pálffyová, Radka Socháňová, Miško Očka a Tomáš Marček boli nami poverení, aby urobili všetko možné aj nemožné a doviedli nás do víťazného konca. My ostatní sme povzbudzovali. Našimi súpermi boli šiestaci z Palárikova. Premerali sme si ich rýchlo pohľadom a zhodnotili situáciu, že by sme to mohli dať. Trošku nás prekvapili v prvotných kolách. Boli šikovnejší, ako sme si mysleli, ale aj drzejší a trochu nepríjemní. Niektorí sa k nám nesprávali pekne, ale my sme to ustáli a nenechali sme sa vyviesť z miery ako niektorí naši športoví fanúšikovia na tribúnach. Po prvej prestávke sme prehrávali s výrazným náskokom súpera. Pani učiteľka Janíková nám však povedala, aby sme si predstavili, že osud ľudstva našej planéty, dobré meno Sučian a našej školy je v našich rukách, tak máme vydať zo seba všetko, prekonať sa, zabojovať a minimálne znížiť náskok.
Chcete vedieť ako to dopadlo? Nuž, karma je zdarma a nepekné správanie súpera sa im vrátilo v podobe prehry. Celý priebeh súťaže si budete môcť pozrieť asi v decembri na STV1.
Celí šťastní sme si to potom zamierili do Starého mesta . Videli sme zopár pamätihodností , ale najviac sme sa tešili na dobré jedlo. Potom sme popri nábreží Dunaja prešli na miesto, kde už na nás čakal autobus.
Ak si myslíte, že sme po ceste dospávali skoré prebudenie, tak sa mýlite. Mali sme toľko zážitkov, že sa to nedalo.
Pani učiteľky a ujo šofér boli riadne „ohučané“ z 32 detí plných nevyčerpateľnej energie.
Bol to však pekný , slnečný deň a my sme sa vracali domov ako víťazi. Výhru použijeme na ďalší výlet a už teraz sa tešíme, ako sa o rok do RTVS vrátime na ďalšie kolo súťaže.
Ďakujeme našim triednym, p. uč. Bartháusovej a Janíkovej, že to s nami prežili.
Vaši šiestaci
