25.5.2017 sme si museli trošku privstať, aby sme stihli rýchlik do Bratislavy. Cesta nám ubehla rýchlo , stihli sme sa vo vlaku naraňajkovať, popočúvať hudbu, niektorí aj pozrieť film z tabletov a poniektorí sme len-tak vnímali krajinu, ktorá sa mihala za oknami vlaku. O 9-tej hodine sme už vystupovali z vlaku a blížili sme sa rýchlym tempom k budove rozhlasu. Je postavená z oceľovej konštrukcie v tvare obrátenej pyramídy. Autormi projektu sú Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič a Barnabá Kissling. Projekt vznikol v roku 1967. Stavba bola dokončená až v roku 1983. Obsahuje veľkorysé vnútorné priestory, dobre vybavené nahrávacie štúdiá a vynikajúcu koncertnú sieň, ktorú sme mali možnosť vidieť. Dozvedeli sme sa, že je ojedinelá v Európe. Nahrávala sa tu dokonca hudba k filmu Avatar . Je tu umiestnený aj jeden z najväčších organov na Slovensku. Celková výška budovy po vrchol antény je 80 metrov. Je nositeľom titulu Stavba storočia na Slovensku v kategórii Spoločenské stavby.
So skúšobným vysielaním z tejto budovy sa začalo v roku 1984. Pravidelné vysielanie prebieha od 27. marca 1985. Bola navrhnutá pre 1500 ľudí, ale dnes v nej pracuje len 350. Náš sprievodca, ktorý nás budovou rozhlasu sprevádzal, nám poukazoval rôzne nahrávacie štúdiá, v ktorých vznikali obľúbené rozprávky známe z čias detstva. Mali sme možnosť vidieť miesta, kam sa bežný smrteľník nedostane. Vysvetlil nám rozdiel medzi štátnym a súkromným rozhlasom, o tom, ako fungujú a ich význam pre poslucháčov. A ktovie, možno tam raz bude pracovať aj jeden z nás.
Po prehliadke rozhlasu sme sa vybrali pešo cez mesto smerom k Dunaju . Tam sme mali možnosť vidieť novú budovu SND, ktorú navrhli architekti Martin Kusý, Pavol Paňák a Peter Bauer. Ich architektonický návrh zvíťazil
v konkurencii päťdesiatich troch projektov. Budova má sedem podlaží, vyše dvetisíc miestností a tri hlavné sály (Sála opery a baletu, Sála činohry, Štúdio). V novej budove SND je tiež reštaurácia pre 120 osôb, klub, espreso, libreso a kuchyňa.
Noblesu budovy Slovenského národného divadla podporuje aj niekoľko exteriérových, ako aj interiérových umeleckých diel. Pred novostavbou je fontána autorov Alexandra Biľkoviča, Iľju Skočeka a Pavla Bauera, pri ktorej sme si urobili pár záberov.
Malú prestávku na obed sme mali v Eurovei a po nábreží Dunaji sme prešli ku Katedrále sv. Martina, ktorá bola istý čas korunovačným miestom pre uhorských kráľov. Pomaly sme sa predierali cez množstvo turistov uličkami Starého mesta a popod Michalskú bránu, až sme opäť uvideli stanicu. Vlak mal meškanie a my sme unavení, prešli sme vyše 10km, sedeli na schodoch. Boli sme šťastní ako blchy, keď sme sedeli na svojich miestach v preplnenom vlaku a vracali sa domov. Bratislava je krásna, ale pre poniektorých príliš veľká, hlučná a s množstvom áut nevyhovujúca. Sučany sú pre nás home sweet home. ALBUM
J. Janíková

