Fulnek - 4. deň
6:15, všetci tvrdo spíme, keď sa telocvičňou ozve spev Bon Joviho a jeho It´s my life. Horko-ťažko otvárame oči a pani učiteľky nás už vyháňajú zo žineniek, aby sme postíhali všetko, čo nás dnes, v posledný deň nášho pobytu vo Fulneku, čaká. Po miernom boji so spánkom napokon vyhrávame a po chvíli hygieny sa presúvame do jedálne, kde na nás čakajú posledné raňajky. Aby sme sa pani kuchárkam a neskôr aj pani riaditeľke a zástupkyni poďakovali za všetku starostlivosť, ktorou nás po celý pobyt zahŕňali, prichystali sme si pre nich ďakovnú pesničku (medzi nami, v ich očiach sme videli zalesknúť sa niečo ligotavé :) ).
Po raňajkách sme si vymenili včerajšie aktivity - časť z nás šla do "Dolnej ZŠ", kde sme si vyrábali tašky a notesy, druhá skupina ostala v "Hornej ZŠ", kde na nás čakalo lego, z ktorého sme si skladali roboty, s ktorými sme následne medzi sebou súťažili.
Po aktivitách sme prešli do miestneho kultúrneho strediska, kde nás už čakali naši krajania - sučianski dôchodcovia spolu s pánom starostom a prednostom. Po spoločnom obede prišiel čas, ktorý sa viacerí z nás snažili všemožne oddialiť - lúčenie. Po štyroch dňoch strávených v malebnom moravskom mestečku musíme skonštatovať, že miestni obyvatelia a scenéria nám prirástli k srdcu viac než sme čakali. Objatia, bozky a vymenené profilové mená na facebooku nám zaručujú, že na tento pobyt určite nik z nás nezabudne a dúfame, že sa s našimi českými priateľmi čoskoro znova uvidíme.
Všetci sme bezpečne dorazili domov, no spomienky a zážitky z Fulneku v nás budú rezonovať ešte veľmi dlho.
Vaši cestovatelia
