Štedrá večera po slovensky:
Podľa starých vianočných zvykov sa pod obrus na štedrovečernom stole dávali šupiny z kapra alebo peniaze. Niekde sa šupiny kládli pod taniere a peniaze pod obrus. Oba zvyky však znamenali jediné, aby ich rodina mala v budúcom roku dostatok. Aj v súčasnosti tento zvyk pretrváva vo väčšine slovenských domácností.
Štedrá večera bola odjakživa rodinnou záležitosťou. Predchádzala jej spoločná modlitba, po ktorej gazdiná namočila do medzu strúčik cesnaku a urobila ním krížik na čelo mužovi a deťom. Gazda potom rozkrojil najkrajšie jablko a každému z neho dal kúsok. Znamenalo to, že rodinu tvorí každý jej člen, ako kúsky tvoria celé jablko.
Na slávnostnom stole preto nesmeli chýbať oblátky, med, cesnak a jablko, ktoré sa vždy krájalo priečne na polovicu. Ak sa po prekrojení z jadrovníka vytvoria hviezda, znamenalo to šťastie a zdravie, ak krížik, potom rodinu „navštívila“ choroba alebo dokonca smrť.
V rodinách dodržiavajúcich tradície, sa štedrovečerné hodovanie začínalo jedením oblátky s medom, resp aj cesnakom, prípitkom a kapustnicou, ale niekde bývalo zvykom namiesto klasickej kapustnice podávať aj šošovicovú či hrachovú polievku, pretože tieto strukoviny symbolizovali blahobyt, teda toľko peňazí ako šošovice či hrachu v hrnci, kde sa polievka varila.
V niektorých regiónoch sa zachovával zvyk, že skôr ako sa začalo jesť, hlava rodiny ešte predniesla prípitok s pohárikom „ostrého“ a až potom nasledovalo jedenie oblátok s medom a cesnakom, orechov a jabĺčka a polievky, najmä hríbovej, šošovicovej či kapustovej s hubami a sušenými slivkami.
Štedrý večer bol vždy opradený rúškom tajomstva a vianočných povier. Na stole musel byť prestretý párny počet tanierov, pri nepárnom by si pre posledného stolovníka prišla smrť. V niektorých regiónoch sa tiež uchoval zvyk prestierať o jeden tanier a príbor navyše pre prípad, že by počas večer prišiel náhodný hosť. Touto formou sa však niekde vzdávala aj úcta zosnulému členovi rodiny, ktorý v tom roku zomrel.
Od štedrovečerného stola sa nesmelo počas večer odbiehať, čo platilo aj pre gazdinú, aby „vinník“ do roka nezomrel. Preto bolo vždy všetko jedlo buď na stole, alebo v jeho bezprostrednej blízkosti.
Po večeri sa rodina opäť krátko pomodlila a hlava rodiny, alebo jej najstarší člen sa Bohu poďakoval za jedlo a pitie, ktoré im doprial.
V období Vianoc slobodné vydajachtivé dievčatá hádzali topánku za hlavu smerom k dverám. Ak sa špička topánky otočila smerom ku dverám, bolo to znamenie, že dievča sa do roka vydá. Ak ku dverám smerovala päta topánky, dievča zostal ešte jeden rok slobodná.
