Meteorologické predpovede na utorok 1. mája hlásili krásne počasie, preto sme nelenili a vybrali sa na ďalší výlet. Náš cieľ bol tentokrát neďaleko - obec Strečno a novovybudovaná vyhliadka, týčiaca sa priamo nad hradom. Cestou sme sa zastavili pozrieť si okolie mohyly, ktorá je postavená na pamiatku padlým francúzskym partizánom, ktorí sa zaslúžili o to, že 2. svetová vojna sa skončila aj v našom okolí. Pri pamätníku sme si dali rýchlu rozvičku - beh do schodov a dokázali sme, že to pre nás nie je žiadny problém. Cestou sme si našli nového kamaráta - obecného psa, ktorého sme pomenovali Dunčom a ktorý nás sprevádzal takmer celý zvyšok výletu. Bolo veru kriku, keď od nás odbehol k pasúcej sa koze! Našťastie vedel, kde nájde jedlo a pohladenie a netrvalo dlho a znova bol pri nás. Po osviežení sa sme pokračovali do strmšieho kopca. Chvíľu sme sa báli, ako to zvládneme, ale s Dunčom na čele sa nám kráčalo lepšie. Po náročnom výstupe nás čakala odmena v podobe nádherných výhľadov na okolie. Ako na dlani sme mali hrad Strečno, v pozadí sa črtal Starý hrad a tí bystrozrakejší z nás mohli v diaľke vidieť aj Lietavský hrad a Budatínsky zámok. Pokochali sme sa panorámou a po opačnej strane kopca sme sa vracali naspäť do dediny. Cestou cez les sme sa aj vykúpali - v lístí. Bolo ho toľko, že keď sme sa doň posadili, celé nás zakrylo. Výlet sme zakončili pohľadom na hrad z opačnej strany - vyšli sme na skalu, na ktorej je koliba s krásnou panorámou. Tu sme si užili rôzne zvieratká, ktoré tu chovajú v rámci svojej minizoo a vyskúšali sme si aj rôzne atrakcie, ako napríklad chodenie na chodúľoch (ešte chvíľku potrénujeme a pohľad na nás bude stáť za to :) ). Cestu na vlak nám "spríjemnil" somárik, ktorý sa veľmi chcel hrať, no nerozumel, že my sa jeho kopýtok celkom bojíme. Nikomu sa však nič nestalo a plní energie z celodenného slniečka a príjemných zážitkov sme sa opäť vrátili domov.
Petra Palubjaková

