V sobotu 8. 12. 2018 ráno sme sa opäť stretli na železničnej stanici Vrútky a plní očakávaní sme nastúpili na vlak smer Poprad-Tatry. Vo vlaku sme dostali malý pozdrav od Mikuláša, okúsili pár hryzmi svoju desiatu a o pár desiatok minút sme už prestupovali na druhý vlak, smer Stará Ľubovňa. Stará Ľubovňa nás privítala mrazivým počasím. Miestami krokom, miestami šmykom sme sa presunuli do skanzenu pod hradom. Vošli sme do malého domčeka, zasadli na drevené lavice a počúvali o vianočných sviatkoch našich predkov. Dozvedeli sme sa, že v minulosti nemali vždy stromčeky, aké poznáme my, ale nad stolom mali zavesený stromček zo slamených stebiel, ktorý ozdobovali farebnými stužkami. Tento stromček mal aj svoj špeciálny názov – bolaznik. Taktiež sme sa dozvedeli, že v minulosti sa štedrá večera začínala rôznymi krúpnymi kašami a bobalkami – nám známymi ako opekancami. Povedali sme si o zvykoch, ktoré predchádzali Vianociam počas strídžích dní. O tom, ako sa museli kľúčové dierky potierať cesnakom, aby cez ne strigy nepreleteli, ako musel chlapi, ktorí vyrábali Luciin stolček, za seba hádzať mak, aby zdržali strigy, ktoré ich naháňali a mnohé iné zaujímavé veci. Niektorí z nás si vyskúšali prelievanie olova cez kľúčovú dierku. Iní si zase vyskúšali, ako sa kedysi piekli vianočné oblátky a pri predstave, že by sme mali zastávať pozíciu farára v dedine, ktorý musel upiecť oblátky pre celú dedinu, nás prvotné nadšenie prešlo. Rozlúčili sme sa so správcom skanzenu, poďakovali sa za teplý čaj a zamierili sme na Ľubovniansky hrad. Tu nás už čakala dychberúca prehliadka zasneženého hradu aj s nádhernými výhľadmi. Dozvedeli sme sa niečo z histórie hradu, niečo o poľských korunovačných klenotoch, ale to najzaujímavejšie a najchutnejšie prišlo na záver. V salóniku nás už čakalo pravé šľachtické vianočné stolovanie podľa Isabelly de Bourbon, ktorá na hrad priniesla niekoľko vianočných zvykov zo Španielska. Najprv sme sa usadili, natiahli si biele rukavičky a už prišiel náš vlastný sluha, ktorý nám naservíroval štedrovečernú večeru v podobe polievky – cocido, pečeného pstruha so zeleninou, slávnostného pudingu zdobeného sušeným ovocím. Na stole nesmelo chýbať portské víno a taktiež pivo. Mali sme možnosť vyskúšať sladké churros, známu španielsku sladkosť, ktorú sme namáčali do čokoládovej omáčky, ale aj sušené ovocie – slivky, ďatle, jablká. Pod vianočným stromčekom pokojne ležalo caga tio – vianočné poleno, ktoré deti celý december kŕmili sladkosťami a ovocím. A viete, ktoré ovocie bolo výnimočným a najlepším darčekom pre celú rodinu? Pomaranč alebo mandarínka, pretože toto ovocie bolo ťažko zohnateľné a keď ho niektoré z detí dostalo ako vianočný darček, muselo sa rozdeliť s celou rodinou – každý dostal jeden mesiačik. Náš hlavný sluha sa s nami rozlúčil a my sme sa presunuli pod hrad, kde sme si v Reštaurácii u Isabelly dali niečo dobré pod zub. Potom nás už čakala len cesta domov, počas ktorej sme si zasúťažili v menšom kvíze a pospomínali na to, čo sme zažili za celý deň.
Ivana Repáňová, vedúca krúžku


