Už slávny Einstein povedal, že päť rokov po smrti poslednej včely zahynie aj naša planéta.
S našimi vyučujúcimi sme sa rozhodli pozrieť si tieto zázraky prírody, ktoré sa už od praveku nemenili, keďže už vtedy boli dokonalým spoločenstvom.
Ráno sme sa vlakom odviezli do Vrútok, odtiaľ sme sa v pohodlí rýchlika pobrali smerom do Banskej Bystrice, kde už na nás čakala študentka SOU Pod Bánošom, ktorá nás priviedla k nim do školy. Tam sme sa rozdelili do skupín a postupne sme sa oboznamovali s tamojšou školou a jej spôsobom výučby. Videli sme chov cudzokrajných plazov, okrídlené spevavce a dravce, prezreli sme si tvorivé dielne a zoznámili sa so psíkom, ktorého trénujú na kanisterapiu. Tá využíva pozitívne pôsobenie psa domáceho na fyzickú, psychickú a sociálnu pohodu človeka. Uplatňuje sa hlavne ako pomocná psychoterapeutická metóda v situáciách, keď iné metódy nemožno použiť, alebo nie sú účinné. Dozvedeli sme sa, že po jednom takomto dni, ktorý psík absolvuje s ľuďmi, musí pár dní oddychovať, nakoľko ho to veľmi vyčerpá.
Ďalej sme mali možnosť nazrieť do miestností, kde sa študenti učia piecť chlieb a pekárske výrobky, spracovávať mäso a vyrábať zákusky. Dokonca sa učia vyrábať aj pivo. Svoje výrobky ponúkajú obyvateľom mesta vo svojich predajniach, kde sa hneď všetko rozpredá. Takéto predajne majú aj v priestoroch školy.
A nakoniec sme navštívili včely. Tie, podobne ako ľudia, majú svoje „bývanie" usporiadané. Vo včelíne sú úle, v každom úli žije jedno včelstvo. Každé včelstvo má svoju kráľovnú a svoju typickú vôňu, takže ak včely zablúdia, navzájom sa spoznajú podľa charakteristickej vône. Zaujímavé je nielen to, že cítia vôňu, ale vnímajú aj farbu. „Keď včela zablúdi, vníma farbu úľa a podľa toho sa dobýja „domov". Ak včela do úľa nepatrí, ostatným včelám to napovie jej vôňa a dnu ju nepustia, zhodia ju dole. Včely sú si navzájom cudzie, pri odlišovaní im pomáhajú feromóny. V úli existuje strážna služba, vykonávajú ju včely, ktoré zostávajú po vyliahnutí 40 dní v úli. Ich úlohou je stráženie, čistenie včelieho diela a kŕmenie kráľovnej. Keď je však včela nasatá sladkou šťavou, tú pustia do každého úľa. Vedia, že keď je plná, nejde ostatným nič vziať, lebo sa už do nej nič nevojde. Naopak, včely útočia na hladnú „nepriateľku" ktorá im môže z úľa niečo odniesť. Mali sme možnosť pozrieť si miesta, kde sa takéto včely chovajú a ochutnali sme aj ich sladký med, pozreli sme si apidomček, ktorý sa využíva na liečenie.
Nastal čas ísť domov. Niektorí z nás si vo vlaku postáli, keďže ten náš sa pokazil a vlakovú súpravu nám poslali o čosi menšiu, ale hlavné je, že sme sa v zdraví a šťastí vrátili domov.
Vaši siedmaci
